Belarusian |
has gloss | bel: Крывічы́ — буйная этнічная супольнасьць сярэднявечча, якая займала тэрыторыі ад верхняга Панямоньня, сярэдняга ды верхняга Прыдзьвіньня, верхняга Падняпроўя ды Паволжа, а таксама басэйны рэк Вялікай ды Ловаці. Крывічы былі асноўнымі насельнікамі Полацкага, Смаленскага ды Пскоўскага княстваў. Крывічы́ зьяўляюцца асноўнай этнаўтваральнай адзінкай беларусаў. |
lexicalization | bel: Крывічы |
German |
has gloss | deu: Die Kriwitschen (russisch Кривичи, wiss. Transl.: kriviči) waren im Frühmittelalter ein ostslawischer Stamm südlich des Peipussees und um Pskow. Laut Nestorchronik riefen die in der Nähe der Ostsee wohnenden Kriwitschen zusammen mit ihren Nachbarn, den Esten, sowie den Ilmenslawen und den finnischen Wes, die skandinavischen Waräger dazu auf, über sie zu herrschen. |
lexicalization | deu: Kriwitschen |
Latvian |
has gloss | lav: Kriviči, arī krīviči, ir 9. - 17. gadsimta rakstos sastopams apzīmējums cilšu savienībai, kas dzīvoja uz austrumiem no latgaļu ciltīm un bija viens no svarīgākajiem elementiem ziemeļu krievu un baltkrievu tautas etnoģenēzē. No vārda "kriviči" latviešu valodā ir radušies vārdi "krievi" un "baltkrievi". |
lexicalization | lav: kriviči |
Dutch |
has gloss | nld: De Krivitsjen (Russisch: Кривичи; Krivitsjí, Wit-Russisch: Крывічы; Kryvičý) was een van de stamverbanden van de Vroege Oostelijke Slaven tussen de 6e en de 12e eeuw. De Krivitsjen bewoonden de bovenlopen van de Wolga, Dnjepr, Westelijke Dvina, gebieden ten zuiden van de benedenlopen van de rivier de Velikaja en delen van het stroomgebied van de Neman. |
lexicalization | nld: Krivitsjen |
Norwegian |
has gloss | nor: Krivitjere (hviterussisk Крывічы, Kryvičý; russisk Кривичи) var en folkegruppe innenfor et stammeforbund av tidlige østslavere mellom 500-tallet og 1100-tallet e.Kr. i sentrum av dagens Russland i de øvrige områdene av Volga, Dnepr og vestlige Daugava, områdene sør for elven Velikajas nedre løp samt deler av området rundt elven Nemunas. |
lexicalization | nor: Krivitjere |
Polish |
has gloss | pol: Krywicze – plemię słowiańskie zamieszkujące w IX–XIII w. tereny nad górnym Dnieprem i Wołgą w początkowym biegu rzeki Moskwy oraz nad środkową Dźwiną. |
lexicalization | pol: Krywicze |
Russian |
has gloss | rus: Кривичи́ — группа восточнославянских племен, обитавших в VIII-XII веках на территориях Витебской, Могилёвской , Псковской, Брянской и Смоленской областей, а также восточной Латвии . Сформировались на основе пришлого славянского и местного балтского населения (Тушемлинская культура). |
lexicalization | rus: кривичи |
Slovak |
has gloss | slk: Kriviči boli východoslovanský kmeň usadený v povodí Dviny, Dnepra a Volgy na západe dnešného Ruska. Vzhľadom na to, že Kriviči obývali pomerne rozsiahle územie, rozdelili sa čoskoro na menšie skupiny podľa správnych oblastí (napr. okolo hradísk Smolensk a Polack, ktoré vznikli v 9. – 10. storočí). Susedili s baltskými kmeňmi Latgalov, Aukštaitov, Jotvínov a iných (predchodcovia dnešných Lotyšov a Litovcov) a vzájomne sa ovplyvňovali. |
lexicalization | slk: Kriviči |
Swedish |
has gloss | swe: Krivitjerna var en östslavisk folkstam eller stamkonfederation i nuvarande mellersta Ryssland i de övre delarna av Dnepr, Volga och Västra Dvina, områden söder om Velikajas nedre lopp samt i delar av Njemensänkan under 600-1100-talen. |
lexicalization | swe: Krivitjer |
Ukrainian |
has gloss | ukr: Кривичі — одне із східнословянських племен (союзів племен) 6-9 ст., згадуваних у давньоруських літописах. Жили у верхівях Дніпра, Західної Двіни, Волги та в південній частині басейну Чудського озера. Головні міста: Смоленськ, Полоцьк, Ізборськ, Торопець і, можливо, Псков. |
lexicalization | ukr: кривичі |